Zlé správy o PVV: Predvolebné sľuby o ochrane klímy a prírody sa z väčšiny hodili za hlavu

Autor: Martin Hojsík | 22.4.2020 o 14:37 | (upravené 22.4.2020 o 14:51) Karma článku: 3,69 | Prečítané:  484x

Programové vyhlásenie vlády v oblasti životného prostredia a ochrany klímy je sklamaním. Priveľa fráz, pramálo konkrétnych záväzkov.

Programové vyhlásenie vlády (PVV) v oblasti životného prostredia a klímy je sklamaním. Pred voľbami sa strany terajšej vládnej koalície predháňali v sľuboch o riešení klimatickej krízy a ochrane prírody. Zaväzovali sa ochranárom aj širokej verejnosti konať. Občas aj k nerealistickým populistickým sľubom ako OĽaNO keď sľúbilo vypnúť zemný plyn v SR do roku 2030. V programovom vyhlásení vlády, žiaľ, väčšinu kľúčových sľubov pre ochranu klímy a životného prostredia porušili, alebo nahradili všeobecnými frázami, ktoré nemožno kontrolovať ani vymáhať. A pridali niekoľko zámerov, ktoré sú z hľadiska ochrany klímy a prostredia nebezpečné, respektíve zlé. 

Klimatická kríza 

Úvodným sklamaním je, že programové vyhlásenie vlády SR neobsahuje vyhlásenie stavu klimatickej núdze, aj keď jej vyhlásenie sľubovala pred voľbami väčšina strán súčasnej koalície.Stav klimatickej núdze by dal riešeniu klimatickej krízy váhu, ktorú potrebuje a vyslal signál verejnosti a podnikateľom, že jej riešenie patrí medzi najvyššie priority novej vlády. Nestalo sa. Ak by bol prijatý v podobe balíka konkrétnych opatrení, tak ako sme ho pripravovali v Progresívnom Slovensku, zaviazal by rezorty k zmenám v kľúčových sektoroch s cieľom výraznejšie znižovať emisie skleníkových plynov pre udržanie oteplenia na 1,5 °C a adaptovať sa na zmenu klímy. Súčasná legislatíva, strategické dokumenty ani prax nie sú dostatočné z hľadiska potrebného znižovania emisií skleníkových plynov a adaptácie sa na dopady zmeny klímy. Obsahoval by tiež opatrenia pre zabránenie protichodnosti politík dotýkajúcich sa klímy, napríklad novelizovaním zákona o tvorbe právnych predpisov tak, aby nové zákony museli byť posudzované z hľadiska klímy.  

Ambícia uhlíkovej neutrality do roku 2050 sa dá prirovnať k cieľu byť naďalej členom EÚ, pretože to je cieľ, ku ktorému sa už hlási celá EÚ.Tri zo štyroch strán vládnej koalície - OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí - sa pred voľbami verejne zaviazali k vypracovaniu záväzného plánu na dosiahnutie uhlíkovej neutrality SR do roku 2040. Napriek tomuvláda deklarujev PVVlen slabší zámer vytvoriť podmienky pre uhlíkovú neutralitu SR o dekádu neskôr, do r. 2050.To je porušenie predvolebných sľubova oslabenie politiky ochrany klímy oproti záväzkom zainteresovanej verejnosti

Rovnakétri strany vládnej koalíciesatiež verejne zaviazali k podpore cieľa zníženia emisií skleníkových plynov EÚ o 65 % do roku 2030.Namiesto toho nájdeme len vágne frázyo „formovaní environmentálnej a klimatickej politiky EÚ“ (akej?), alebo o „venovaní pozornosti Európskej zelenej dohode (čo z toho vyplýva?). Zámer novej vlády dosiahnuť uhlíkovú neutralitu až v roku 2050 naznačuje, že pravdepodobne nebudú podporovať cieľ zníženia emisií skleníkových plynov o 65% na úrovni EÚ, ale len nižší cieľ, v rozpore so svojimi predvolebnými sľubmi. Ak mohla vláda SR uviesť v PVV konkrétny percentuálny cieľ v prípade odpadovej vody, o to dôležitejšie bolo uviesť konkrétny cieľ pre znižovanie emisií skleníkových plynov, energetickú efektívnosť či obnoviteľné zdroje. 

Aj vo veci zvýšenia podieluobnoviteľných zdrojov energienájdemelen vágne frázybez konkrétnych cieľov 

V predvolebných dotazníkoch sa rovnaké tri strany koalíciezaviazali k vypracovanie záväzného plánu transformácie našej energetiky pre dosiahnutie 100 % energie z obnoviteľných zdrojovdo roku 2050. Žiaľ,v PVV nenájdeme žiaden konkrétny cieľ pre zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov. Ani náznak cieľa, ktorý by začala smerovať Slovensko k 100% OZE v roku 2050.Aké zvýšenie ich podielu má vláda SR na mysli pod frázou „budeme podporovať OZE“? Zvýši ich podiel o 0,1%, alebo o 11%? Vláda by mala prijať také opatrenia, aby zvýšilapodiel obnoviteľných zdrojov energie aspoň na 24% do r. 2030v súlade s odporúčaniami Európskej komisie.  

Výhovorky o potrebe kompromisov pri týchto kľúčových opatreniach neobstoja. Vyhlásenie stavu klimatickej núdze sľubovali všetky strany koalície, skorší termín uhlíkovej neutrality do r. 2040, podporu 65% cieľa znižovania emisií skleníkových plynov v EÚ či transformáciu slovenskej energetiky so 100 % podielom energie z obnoviteľných zdrojov do r. 2050 sľubovali tri zo štyroch strán novej koalície, obe výsledkovo najsilnejšie.

Budovy sú dnes zodpovedné za cca 40 % spotreby energie a 36 % emisií CO2 v EÚ. Žiaľ, ani obnova budov, ktorá okrem zníženia emisií vytvára mnoho pracovných miest a je návratnou investíciou, si nezaslúžila konkrétny cieľ, lenfrázy.Z technologického a klimatického hľadiskaje potrebné zaviazať sa k dosiahnutiu 3% tempa obnovy budova zvyšovania ich energetickej efektívnosti. Trojpercentné tempo obnovy budov odporúčajú odborné a profesijné inštitúcie, v tomto duchu sú aj odporúčania Európskej komisie. 

Aj v téme adaptácie sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vláda uvádza len frázy.Chýba čo i len náčrt systémového, koncepčného prístupu k adaptácii na zmenu klímy vychádzajúceho z odborne podložených stratégií. Naopak, nesystémovo sa vo vládnom dokumente uvádzajú len niektoré z mnohých opatrení, vybrané na základe neznámych kritérií a bez náväznosti na odborné dokumenty. 

Energetika 

Zarazilo ma otvorené deklarovaniepripravenosti oslabiť ochranu klímy a životného prostrediapodporou predĺženia termínov pre dosiahnutie požadovaného podielu obnoviteľných zdrojova ďalších opatrení vyplývajúcichzo zimného energetického balíka EÚ. To nie je jediné miesto v ktorom si nová vláda SR protirečí. Na niektorých miestach vyhlásenia sa nová vláda hlási k záväzkom Parížskej klimatickej dohody o klíme, na iných chce naopak podporiť opatrenia, ktoré sú s ňou v rozpore. Pre dosiahnutie klimatických cieľov Parížskej dohody však budú rozhodujúce práve najbližšie roky. Potrebujeme zintenzívniť tempo rozvoja energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov (za udržateľných kritérií), nie podporovať predlžovanie platných termínov.  

Ďalším nedostatkom je absencia zabezpečenia vzniku udržateľných energetických politík pre koordináciu prechodu regiónov k vyššej miere energetickej sebestačnosti na báze energetickej efektívnosti a lokálnych obnoviteľných zdrojov. Bez toho nebude možné na miestnej úrovni napĺňať klimatické ciele EÚ a SR.Na Slovensku neexistuje žiadna regionálna energetická politika a regióny nedokážu realizovať energeticko-klimatickú politiku bez energetikov. 

Obehové hospodárstvo 

Potenciálne zlou správou je zámer vlády vytvoriťpodmienky pre zvýšenie miery energetického zhodnocovania komunálneho odpadu.Takýmto vyjadrením sa spravidla deklaruje snaha o výstavbu nových spaľovní komunálnych odpadov. Ich budovanie v podmienkach Slovenska bez veľkých aglomerácií predstavuje viacero negatív. Spaľovne odpadov produkujúväčšie množstvo emisií skleníkových plynovnež environmentálne šetrnejšie spôsoby nakladania s odpadmi (napríklad recyklácia), spravidla porovnateľne veľké ako zemný plyn. Ak je využívanie zemného plynu potrebné vzhľadom na ciele Parížskej dohody postupne znižovať, nie je zrejmé prečo chce vláda podporovať spaľovne odpadov v porovnateľnými emisiami. Produkujú tiežtoxický popolček, s ktorým sú spojené kauzy znečistenia prostredia a ich prieniku do potravinového reťazca, vrátane európskych krajín. Mnohokrát bolo zaznamenané ichpôsobenie proti výraznejšiemu rozvoju recyklácie, pretože potrebujú kontinuálny prísun veľkého množstva odpadov. Slovensko nemá veľké sídla produkujúce stabilné veľké množstvá nerecyklovateľného odpadu, s výnimkou Bratislavy a Košíc. Takýto zámer siodporuje s ďalším zámerom vlády SR klásť dôraz na predchádzanie vzniku odpadu a recykláciua môže podkopať snahy o splnenie cieľa recyklácie 65% komunálnych odpadov do roku 2035 daných smernicou EÚ. Iste, pod pojmom energetické zhodnocovanie sa teoreticky môže skrývať aj ich spoluspaľovanie v cementárňach, energetických zariadeniach či anaeróbna digescia. Avšak deklarovanie zámeru zvýšenia energetického zhodnocovania bez bližšej špecifikácie spravidla znamená oznámenie zámeru výstavby nových spaľovní odpadov. Preto považujem za potrebné na riziká takéhoto zámeru upozorniť a žiadať bližšiu špecifikáciu. Neuviaznime na dlhé dekády v zastaralých špinavších technológiách. 

Nenájdeme tu nič konkrétne pre predchádzanie vzniku odpadov. Potrebujeme odstraňovať legislatívne prekážky predchádzajúce vzniku odpadov, zaviesť finančné nástroje pre ich rozvoj a obmedzovať produkty ktoré produkujú odpad zbytočne. Aj zámerom vlády SR v oblastitriedeného zberu odpadov chýba náčrt dôležitých opatrení, aby sa zvýšil rozsah zberovej infraštruktúry odpadov a ukončilo sa jeho podfinancovanie. 

Zálohovanie nápojových jednorazových obalov môže znížiť množstvo nezákonne pohodeného odpadu v prírode a na uliciach a takmer o 1/3 a dosiahnuť viac než 90% mieru zberu a recyklácienápojových obalov. Čakali ste, že vláda sa zaviaže toto opatrenia ktoré podporuje vyše 86% obyvateľov Slovenska zaviesť do praxe? Márne,v programovom vyhlásení vlády o ňom nie je ani zmienka. Naopak prvým krokom novej vlády v oblasti životného prostredia bolo jeho odloženie o ďalší rokv rámci skráteného legislatívneho konania bez pripomienkovania odbornou a zainteresovanou verejnosťou, s nepravdivým odôvodnením (času je totiž na jeho prípravu stále dostatok), v rámci zákona reagujúceho na koronavírus. 

Ochrana prírody 

Programové vyhlásenie vlády SR tiež neobsahuje pre našu prírodu tak potrebné zabezpečenie dostatočného rozsahu bezzásahového územia 5 % pre divočinu. Zonácia je dlhodobý proces, ktorý ale nezabezpečí ochranu pre zásahmi pre všetky najvzácnejšie územia, ako sú napríklad naše pralesy. Pritom všetky strany okrem Sme rodina sa k nemu zaviazali, Za ľudí dokonca sľubovali 10 %. Naviac, pre jeho realizácu je potrebné realizovať ďalšie nadväzujúce kroky. Napríklad previesť štátne pozemky pod správu národných parkov, agendu lesov z ministerstva pôdohospodárstva pod MŽP či posilniť kompetencie národných parkov – to všetko však v programovom vyhlásení chýba. Obavy z ďalšieho znižovania kompetencií orgánov ochrany životného prostredia napr. vo vzťahu ku kontrole hospodárenia v lesoch vyvoláva aj zámer "zlúčiť odbory starostlivosti o životné prostredie a pozemkovo-lesné odbory" a "vytvoriť nezávislú lesnícku kontrolu". 

Málo pozitív 

Jedno z mála relatívne pozitívnych opatrení možno označiť zámer vlády SR prehodnotiť rozsah plánovaných malých vodných elektrární uvedených vo Vodnom pláne Slovenska a zrušenie plánovaných investícií Vodné dielo Slatinka, Tichý potok, vodná nádrž Ipeľ a plánovanú výstavbu ropovodu cez Žitný ostrov. Žiaľ, pojem „prehodnotiť“ potenciálny prínos znižuje, pretože to nie je záväzok k realizácii. 

Za istých podmienok môže byť pozitívom aj záväzok, že “MŽP SR navrhne zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny”. Nedostatkom je, že ide len o záväzok návrhu a aj to len zo strany jedného ministerstva. Takéto opatrenie malo mať podporou vlády a malo byť uvedené ako cieľ, nie návrh.

Celkovo je ale programové vyhlásenie vlády v oblasti klímy a životného prostredia veľkým sklamaním. Väčšina dôležitých cieľov, opatrení a systémových zmien chýba. Vyhlásenie obsahuje väčšinou len vágne frázy, porušenia predvolebných sľubov v kľúčových klimatických cieľoch, opatreniach a pripravenosť odkladať ich plnenie a podporu environmentálne horších technológií potenciálne potláčajúcich recykláciu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Potrebovali ísť k blízkym a nepustili ich. Neboli privilegovaní ako Kollár

Nemocnice väčšinou púšťajú príbuzných k zomierajúcim.

Návštevy Kollára v nemocnici volajú po demisii

V druhom slede kandidátov na politický koniec sa tlačia glosátori.

Jazdenie na nákladných vlakoch nie je romantika

Amin Palma skáče na vlaky v Mexiku aj v Čadci.


Už ste čítali?