Smerácke spôsoby pri prijímaní zákonov

Autor: Martin Hojsík | 13.4.2020 o 18:51 | (upravené 13.4.2020 o 19:32) Karma článku: 4,25 | Prečítané:  1376x

Poslanec vládnej koalície za SaS Radovan Kazda mi adresoval status, kde obhajuje odklad zavedenia zálohovania jednorazových plastových fliaš a plechoviek, aj spôsob ako bol tento odklad prijatý. Tu je odpoveď.

1. Dôvody skráteného legislatívneho konania nie sú v poriadku. 

Vo všeobecnej časti dôvodovej správy sa uvádza cit. „Vláda SR predkladá ... návrh zákona o niektorých opatreniach v pôsobnosti MŽP SR v súvislosti s ochorením COVID-19... cieľom návrhu zákona je prijatie mimoriadnych opatrení v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19“. 

Posunutie zálohovania nápojových jednorazových obalov ale nie je opatrením súvisiacim so šírením tejto nákazlivej choroby, je v tejto veci zbytočné a na škodu životného prostredia. 

Ďalej sa v dôvodovej správe uvádza: Návrh zákona nebol predmetom pripomienkového konania, a to podľa § 27 ods. 1 zákona o tvorbe právnych predpisov, pretože je pripravovaný s cieľom reagovať na mimoriadnu situáciu, resp. na vyhlásený núdzový stavy v súvislosti so šírením ochorenia Covid-19“

Avšak tento § hovorí o použití v prípade, ak nastanú mimoriadne okolnosti, najmä ohrozenie ľudských práv a základných slobôd alebo bezpečnosti, ak hrozia štátu značné hospodárske škody, v prípade vyhlásenia núdzového stavu alebo opatrení na riešenie mimoriadnej situácie. Nič z toho sa netýka posunutia termínu zálohovania nápojových obalov. Je to obídenie pripomienkovacieho konania využitím krízovej situácie, s ktorou však táto právna norma nemá nič spoločné. Je to presadenie oslabenia legislatívy o ochrane životného prostredia v skrátenom legislatívnom konaní bez pripomienkovania odbornou a zainteresovanou verejnosťou v rámci riešenia úplne inej témy, ktorej odloženie zálohovania nepomôže a s odôvodnením, ktoré v tejto veci neobstojí. 

A v osobitnej časti k čl. X uvádza „posun termínu za účelom zabezpečenia riadneho procesu výberu správcu, ktorý je časovo náročný"

To preukázateľne nie je pravda. Podľa odborníkov ktorí v rôznych krajinách implementovali a riadili zálohové systémy v praxi postačuje na prípravu zavedenia zálohovania nápojových obalov do prace približne jeden rok. Na Slovensku malo začať pôvodne platiť zálohovanie až od 1.1. 2022, mali teda ešte celý 1 rok a 9 mesiacov. Túto vec som konzultoval s poprednými odborníkmi, ktorí úspešne zavádzali do praxe zálohovanie nápojových jednorazových obalov v európskych krajinách. Ich vyjadrenia o dostatočnosti 1 roku na prípravu systému ľahko doložím ich citáciou. Pán Kazda uviedol, že údajne má informácie od ľudí, ktorí pôsobia priamo na trhu odpadového hospodárstva. Na Slovensku sa ešte nezaviedlo zálohovanie jednorazových nápojových obalov, nik s jeho zavádzaním nemá praktické skúsenosti, nie je preto zrejmé na základe akých informácií vám niekto nepravdivo tvrdí, že je potrebný dlhší čas než takmer 2 roky. 

 

2. Separovaným zberom obalov nedosiahneme cieľ 90% zberu plastových nápojových obalov do roku 2029 podľa smernice EÚ. 90% a vyššia miera recyklácie nápojových obalov sa dá dosiahnuť len zálohovaním. 

Smernica EÚ 2019/904 o znižovaní vplyvu určitých plastových výrobkov na životné prostredie stanovuje cieľ zberu nápojových obalov z plastov pre recykláciu na 90% do roku 2029. Dosiahnutie vytriedenia plastových nápojových obalov pre recykláciu na úrovni 90 % tak, ako to stanovuje uvedená smernica EÚ je v praxi možné len zavedením povinného zálohovania PET fliaš (European Comission, 2018). Žiaden systém separovaného zberu na svete doposiaľ nedokázal a ani v súčasnosti nedokáže zabezpečiť zber a recykláciu nápojových obalov na úrovni 90%, nehovoriac o recyklácii nad 90%. Zväčša dosahujú systémy separovaného zberu mieru zberu a recyklácie okolo 40 – vyše 50%, výnimočne nad 60%. Systémy separovaného zberu obalových odpadov prezentujú vyššie dáta o miere zberu, ale nižšie miery recyklácie, pretože značná časť vyzbieranej suroviny je tak znečistená, že sa nemôže recyklovať a končí v spaľovniach odpadov a pod. 

Ak aj budeme mať ružové okuliare a budeme predpokladať, že Slovensko by mohlo za niekoľko rokov dosiahnuť mieru recyklácie ako najlepšie európske krajiny, aj tak to nebude stačiť na dosiahnutie 90% miery recyklácie. Najlepšie systému separovaného zberu obalov v Európe sú v Belgicku a Švajčiarsku. Ani tu sa vysoké miery recyklácie nedosahujú zadarmo, ale majú výrazne vyššie náklady oproti súčasným nákladom výrobcov na podporu separovania obalov v SR. Vo Švajčiarsku sa PET obalu separujú osobitne cez 50 000 zberných miest a dosahujú mieru recyklácie PET obalov 82%. V Belgicku dosahuje separovaný recyklácia nápojových PET obalov podľa analýzy Recycling Netwerk len 61-67% PET obalov, aj keď mieru zberu vykazuje na úrovni 90%. Je to dané znečistením vyzbieranej suroviny separovaným zberom

Všetky ostatné systémy separovaného zberu obalov majú už len horšie výsledky. V Českej republike sa podľa analýzy Incien vyzbiera približne 69,5% nápojových PET obalov, z ktorých len 56% sa recykluje, 26% končí na skládkach, 8% v spaľovniach odpadu a 5% v cementárňach, až 5% končí nezákonne pohodených v prírode. Plechoviek sa v Českej republike recykluje len 30%. Na Slovensku sa zbiera 62% PET obalov, koľko z nich sa ale skutočne recykluje nevieme presne. 

Naproti tomu najlepšie zálohové systémy nápojových obalov dosahujú mieru recyklácie vyše 90%. Napríklad v Nemecku je dlhodobo miera recyklácie zálohovaných obalov 98,5% u PET a 96% pre plechovky, Holandsko recykluje 95% PET obalov, Fínsko recykluje 95% plechoviek a 91% PET obalov, Litva 92% PET, plechoviek a skla atď. 

K tvrdeniu p. Kazdu, že „zálohovanie je pre podnikateľov oveľa drahšie oproti systému triedeného zberu“. V prípade plechoviek by tomu bolo podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR naopak. V súčasnosti platia výrobcovia poplatok do organizácií zodpovednosti výrobcov 0,2 centu za 1 plechovku, pri zálohovaní by vďaka výnosom neplatili žiaden poplatok. Pri PET obaloch by bola výška poplatku 0,015 eur na 1 obal. 

Čo za túto 0,015 eur na obal u PET obalov a nulový poplatok u plechoviek získame? Je to 90% miery zberu a recyklácie, pričom vyzbierame výrazne čistejšiu surovinu než separovaným zberom, ktorá je vhodná aj pre plnohodnotnú recykláciu kedy je možné recykláciou vyrábať z použitých PET obalov nové. 

Významne znížime nezákonne pohodené odpady v prostredí. Zálohovanie nápojových jednorazových obalov zníži znečistenie životného prostredia nezákonne pohodenými odpadmi takmer o 1/3. Podľa štúdie TU Zvolen o voľne pohodených odpadov v SR tvoria nápojové PET obaly a plechovky až 33,94% objemu odpadov zahodených v prírode a na uliciach. Zálohovanie jednorazových nápojových znižuje odhadzovanie nápojových obalov o 95 % i viac, čo sa významne prejaví na znížení znečistenia krajiny nezákonne pohodeným odpadom. Triedený zber ani osvetové aktivity nikde vo svete nedokázali takto významne znížiť toto znečistenie prostredia

Zálohovanie nápojových jednorazových obalov znižuje aj celkové negatívne vplyvy v porovnaní s ich separovaným zberom, ako uvádzam nižšie, vrátane emisií skleníkových plynov a vytvorí 250-360 nových trvalých pracovných miest, čo sa rovná jednorazovému prínosu ekonomike v hodnote 3,4 až 4,8 mil. eur (Hogg, a iní, 2015). 

Nie je pravdou, že zavedenie zálohovania nápojových jednorazových obalov bude mať „devastačné“ účinky na triedený zber. Európske krajiny ktoré dlhodobo zálohujú nápojové jednorazové obaly zároveň dosahujú nadpriemerné výsledky aj v separovanom zbere a celkovej recyklácii obalového odpadu, pričom Holandsko, Dánsko, Švédsko a Nemecko patria medzi špičku EÚ v recyklácii odpadov z obalov. Podľa Eurostatu je miera recyklácie plastových obalov v krajinách so zálohovaním približne o 3 % vyššia oproti krajinám bez zálohovania. Podľa Inštitútu environmentálnej politiky MŽP SR by zálohovanie zvýšilo mieru recyklácie komunálnych odpadov o 0,5 p.b. A vo viacerých krajinách ľudia uvádzali, že zavedenie zálohovania malo pozitívny vplyv aj na ich celkové separovanie odpadov. Napríklad v Litve 93 % ľudí uviedlo, že zavedenie zálohovania ich motivovalo k vyššej zodpovednosti pri triedení všetkých druhov odpadov

 

3.  Zavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov zníži emisie skleníkových plynov. 

Viacero štúdií preukázalo, že zavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov zníži emisie skleníkových plynov. Napríklad analýza životného cyklu porovnávajúca environmentálne vplyvy jestvujúceho separovaného zberu a zálohovania nápojových obalov z plastov a kovov Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe z r. 2018 preukázala, že zavedenie zálohového systému by viedlo k zníženiu celkových negatívnych vplyvov na životné prostredie súvisiacich s dopravou, balením nápojov a ich následným zhodnotením o 28%. Viedlo by aj k zníženiu emisií skleníkových plynovZálohový systém pre nápojové obaly vykazuje menšie negatívne vplyvy na životné prostredie v  oblastiach ako klimatická zmena, tvorba prachových častíc, , tvorba fotooxidantov, pôdna acidifikácia, pôdna ekotoxicita, spotreba vody, spotreba fosílnych surovín, radiácia, spotreba kovov. 

 

Graf č. 1 Porovnanie výsledkov indikátorov vplyvov na zosilnenie skleníkového efektu, GWP, CO2 ekv.

Červený stĺpec „baseline“ označuje vplyv na zosilnenie skleníkového efektu súčasného systému separovaného zberu (a nakladanie s nerecyklovaným odpadom) nápojových obalov z plastov a kovov, zelený stĺpec DRS označuje vplyv zálohovania týchto obalov a ich vysokú mieru recyklácie. Ďalší stĺpec PET označuje vplyv na klímu u súčasného systému separovaného zberu ale výlučne pre PET obaly, modrý s označením PET DRS vplyv zálohového systému pre PET. Rovnako je to u stĺpcov s označením alumminium (hliníkové plechovky), aluminium DRS a steel (oceľové plechovky) a steel DRS. 

Zdroj: Vysoká škola chemicko-technologická Praha: Studie posuzování životního cyklu LCA nakládání s plastovými a hliníkovými obaly na nápoje, 2018.

Poďme k ekonomickým aspektom environmentálnych benefitov. Na analýzu VŠCHT v Prahe nadviazala štúdia konzultačnej spoločnosti Eunomia „A Deposit Refund System for the Czech Republic“, ktorá prisúdila environmentálnym vplyvom finančnú hodnotu, aby bolo možné presnejšie posúdiť náklady a prínosy. Použila výstupy analýzy VŠCHT v Prahe a vypočítala ekonomické prínosy zníženia negatívnych environmentálnych vplyvov vďaka zavedeniu zálohovania. Zálohovanie nápojových jednorazových obalov z plastov a kovov by predstavovalo ekonomický prínos len v rámci zníženia emisií skleníkových plynov 3,7 milióna eur

Ešte väčší ekonomický prínos by prinieslo zálohovanie vďaka významnému zníženiu nezákonne pohodených odpadov v životnom prostredí (tzv. littering) – až 79 miliónov eur a to je ešte konzervatívny odhad. Prinieslo by tiež úspory 452 000 eur ročne vďaka zníženiu odvozu na skládky. V prípade v tej dobe plánovaného zvýšenia poplatkov za skládkovanie by znamenalo úsporu až 768 000 EUR. Finančne vyjadrené environmentálne prínosy zavedenia zálohovania nápojových jednorazových obalov prevyšujú straty vyplývajúce zo zavedenia zálohovania nápojových obalov, ako je vidieť v grafe č. 2. Tieto peňažne vyjadrené environmentálne prínosy sú tiež sú omnoho vyššie ako čisté aj hrubé náklady na systém zálohovania nápojových obalov. 

Graf č. 2  Externé vplyvy zálohovania nápojových jednorazových obalov z PET a kovov (ekonomické úspory a prínosy sú kladné hodnoty, náklady a straty negatívne) 

Zdroj: https://www.zalohujme.cz/wp-content/uploads/2019/01/A-Deposit-Refund-System-for-the-Czech-Republic.pdf

 

Čo sa týka fráz o údajných „nových zvozových trás“ pri zavedení zálohovania, ak už musia výrobcovia nápojov a obchodné reťazce zaviesť zálohový systém a vedia že sa mu nevyhnú, hľadajú prirodzene najefektívnejšie cesty a preto často využívajú už existujúcu infraštruktúru skladovacích priestorov a dopravných vozidiel, ktoré sa často nie plne využité vracajú z rozvozu tovaru. 

To minimalizuje potrebu osobitných ciest pre zvoz vyzbieraných obalov či nákup nových vozidiel. Podobne je to s minimalizáciou potreby stavebných úprav, zväčšiny nie sú potrebné žiadne resp. v niektorých priestoroch len minimálne v rámci využívania už existujúcej infraštruktúry. Potreba medziskladov sa pre tak malú krajinu ako Slovensko počíta v niekoľkých jednotkách. 

Mimochodom, rovnakým prístupom aký predviedol p. Kazda vo veci emisií skleníkových plynov by sme tiež mohli povedať, že triedený zber odpadov a ich recyklácia má horšie dopady ako skládkovanie, pretože je potrebné osobitne zvážať vytriedené druhy odpadov, dotrieďovať ich na automatizovaných recyklačných linkách a voziť nákladnými  autami do recyklačných závodov. Ba čo viac, ak by sme odpad neodvážali na riadené skládky, ale iba za mesto, dedinu na nelegálnu skládku, ušetrili by sme ešte viac dopravy. Naviac, aj na skládkach musí byť váha, tú predsa musia vyrobiť v továrňach, na izolácie skládok sa používajú plastové materiály, každý deň musí odpady na riadenej skládky zhutňovať kompaktorom a ten, podržte sa, používa naftu! Nie, ak chceme diskutovať zmysluplne, je potrebné vychádzať z odborných poznatkov a štúdií, mať v nich dobrý prehľad a nepoužívať frázy, ktoré nás prvé napadnú. A fakty sú, aj v tejto veci, úplne iné ako intuícia laika. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Koalícia sa nevie stretnúť, Mikulca chránia dovolenky

Rokovať o Mikulcovi a policajnom prezidentovi Kovaříkovi žiada Sme rodina.

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

A prečo by sme mali byť špička? (komentár)

So vstupom do Európskej únie sa zrodil nárok na život ako v Štokholme či v Berlíne.


Už ste čítali?