reklama

Najlepšia katastrofa je tá, na ktorú sme pripravení.

Preto sme vo volebnom programe Progresívneho Slovenska a SPOLU pripravili 20 priamych opatrení pre adaptáciu na negatívne vplyvy zmeny klímy a ďalších 18 opatrení, ktoré jej pomôžu nepriamo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (15)

„Zvýšenie odolnosti infraštruktúry voči vplyvom klimatickej zmeny môže mať ekonomický prínos v pomere nákladov a výnosov asi šesť ku jednej. Za každý investovaný dolár možno ušetriť šesť dolárov. To znamená, že investovanie do odolnosti voči vplyvom zmeny klímy vytvára pracovné miesta a šetrí peniaze.“ - generálny tajomník OSN António Guterres

Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo v roku 1989, 13. október za Medzinárodný deň znižovania rizika katastrof a ustanovil tak deň pre zvyšovanie povedomia o rizikách a znižovaní následkov prírodných katastrof vo svete. Aj tento rok môžeme opäť poukázať na to, ako ľudia vo svete znižujú svoju zraniteľnosť pred rôznymi katastrofami a zároveň môžeme zvýšiť povedomie o dôležitosti manažmentu a znižovania rizík, ktorým ľudia zasiahnutí katastrofou čelia.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nové údaje Poradnej rady európskych akadémií vied (EASAC) z minulého roku ukazujú, že extrémne prejavy počasia sa za posledných 36 rokov vyskytovali častejšie. Počet povodní a iných hydrologických udalostí sa od r. 1980 zvýšil štvornásobne a od roku 2004 sa zdvojnásobil. Ďalšie s klímou súvisiace mimoriadne udalosti, ako horúčavy, suchá a lesné požiare sa od r. 1980 viac ako zdvojnásobili. Vzhľadom na zvýšenie frekvencie extrémnych prejavov počasia Poradná rada európskych akadémií vied požaduje, aby sa v Európskej únii venovala väčšia pozornosť okrem znižovania emisií skleníkových plynov aj adaptácii na zmenu podnebia. Tvorcovia politík musia zlepšiť prispôsobivosť európsku infraštruktúru a sociálne systémy meniacej sa klíme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Témou tohtoročného Medzinárodného dňa znižovania rizík katastrof je zníženie škôd z mimoriadnych udalostí na kritickej infraštruktúre a z prerušenia základných služieb. Oblasti kritickej infraštruktúry ktorých odolnosť je potrebné zvyšovať, patria predovšetkým zdravotnícke a vzdelávacie zariadenia, dodávky potravín a vody, energetika, telekomunikácie a doprava.

Podľa správy Úradu OSN pre znižovanie rizika katastrof prišlo za posledných 20 rokov k výraznému nárastu priamych hospodárskych strát spôbených katastrofami súvisiacimi s klímou o o 151%. V období rokov 1998 - 2017 krajiny zasiahnuté katastrofami vykázali priame hospodárske straty vo výške 2 908 miliárd dolárov, z čoho pripadlo na katastrofy súvisiace s klímou 2 245 miliárd dolárov, teda 77% z celkovej sumy. To je nárast, čo sa týka celkových škôd aj podielu s klímou súvisiacich prírodných katastrof. Na porovnanie v rokoch 1978 - 1997 predstavovali straty z nich 1 313 miliárd USD, z čoho katastrofy súvisiace s klímou 895 miliárd USD, teda 68%. Počas tohto obdobia katastrofy súvisiace s klímou a geofyzikálne mimoriadne udalosti spôsobili smrť 1,3 milióna ľudí a 4,4 miliardy ľudí bolo zranených, bez domova, vysídlených, alebo potrebovali pomoc v núdzi. Až 56% úmrtí bolo spôsobených geofyzikálnymi mimoriadnymi udalosťami ako zemetrasenia a tsunami. Väčšina ostatných úmrtí boli spôsobené s klímou súvisiacimi mimoriadnymi udalosťami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Neznižujú sa všetky negatívne vplyvy – rastú počty ľudí zasiahnutých prírodnými katastrofami. Prírodné katastrofy postihli od roku 1996 do roku 2006 približne 2,6 miliardy ľudí v porovnaní s 1,6 miliárd ľudí o dekádu skôr. Priemerný počet obetí prírodných katastrof je od roku 1900 konštantný, mierne klesajúci, približne 50 000 ľudí ročne. Ak vezmeme do úvahy výrazný nárast populácie od r. 1900, v pomere k počtu ľudí ide o významný pokles obetí. Vďačíme za to hlavne lepšej príprave na mimoriadne udalosti, v poslednom období aj adaptácii na zmenu klímy - lepšiemu plánovaniu, systémom včasného varovania a preventívnym opatreniami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Napríklad vo Francúzsku počas tohtoročných vĺn horúčav zomrelo v súvislosti s nimi 1500 ľudí. Aj keď je toto číslo stále veľké, počas horúčav v roku 2003 zomrelo vo Francúzsku až 15 000 ľudí. Vlny horúčav síce trvali v r. 2003 o 2 dni dlhšie, to však mnoho nemení na významnom poklese vďaka pripravenosti a adaptácii sa na vlny horúčav. Vo Francúzsku na nich začali pracovať od veľkých strát na životoch v r. 2003 a výsledky sa už dostavujú. Predstavitelia štátnej správy pripísali významný pokles úmrtí v r. 2019 hlavne pripravenosti a adaptácii sa na vlny horúčav, okrem iného vzdelávacej kampani.

Vďaka systému včasného varovania pred riečnymi záplavami sa vo Francúzsku ročne ušetrí 300 mil. eur vďaka predídeniu škôd na hnuteľnom majetku.

Extrémne prejavy počasia spôsobujú negatívne hospodárske a zdravotné dôsledky aj na Slovensku. Povodne na Slovensku len v rokoch 2003-2014 spôsobili škody za viac ako 707 miliónov Eur. Od roku 1996 do roku 2015 na Slovensku kvôli horúčavám predčasne zomrelo približne 2750 ľudí, máme problémy so suchom. A pokračujúca zmena klímy bude častosť a intenzitu týchto extrémov počasia zvyšovať.

Aby nevznikol zmätok v pojmoch, vyjasnime si súvis medzi znižovaním rizík prírodných katastrof a adaptáciou na zmenu klímy. Prírodné katastrofy, vrátane extrémnych prejavov počasia, tu boli vždy.

Nie všetky katastrofy sú podmienená zmenou klímy, napr. zemetrasenia, tsuniami či výbuchy sopiek nie sú. Znižovanie rizík katastrof a pripravenosť na mimoriadne udalosti znamená ochranu ľudí a majetkov pred všetkými katastrofami. Mnohé z týchto mimoriadnych udalostí však dnes súvisia so zmenou klímy, napríklad vlny horúčav, intenzívne zrážky, suchá. Zmena klímy zvyšuje častosť a intenzitu týchto extrémnych prejavov počasia. O to viac rastie potreba adaptovať sa na vplyvy zmeny klímy. Stačí ak si uvedomíme, že z hľadiska výskytu bolo až 91% všetkých katastrof spôsobených intenzívnymi zrážkami, búrkami, suchami, vlnami horúčav a ďalšími s klímou súvisiacimi extrémami počasia.


Nie je však možné plne sa adaptovať na akékoľvek dopady zmeny klímy. Je zásadný rozdiel či sa budeme musieť prispôsobovať otepleniu o 1,5°C, alebo o 4 °C. Čím výraznejšie oteplenie, tým drahšia a problematickejšia bude adaptácia, pričom narastie počet prípadov, kedy sa závažným zdravotným a hospodárskym škodám i obetiam nebude možné vyhnúť. Navyše, adaptáciou nevieme riešiť viaceré negatívne dôsledky zmeny klímy, napr. zvyšovanie kyslosti morí, či násilným konfliktom v ktorých zmena klímy hrá úlohu. Prvým krokom adaptácie je znižovanie nášho príspevku k zmene klímy – znižovanie emisií skleníkových plynov a podpora záchytu uhlíka.

Aj z týchto dôvodov venujeme v Progresívnom Slovensku mimoriadnu pozornosť aj adaptácii sa na negatívne dôsledky. Tím odborníkov v problematike adaptácie na zmenu klímy zostavil pre volebný program Progresívneho Slovenska a strany Spolu 20 priamych opatrení pre adaptáciu na negatívne vplyvy zmeny klímy a ďalších 18 opatrení, ktoré jej pomôžu nepriamo.

Za všetky spomeniem k intenzívnym zrážkam a suchám ochranu a rozširovanie prírode blízkych lesov, podporovanie rozmanitosti štruktúry krajinnej pokrývky, sprísnenie ochrany vodných zdrojov, zabezpečenie pasportizácie odstavených vodných zdrojov z hľadiska možnosti revitalizácie, opatrenia pre výrazné znižovanie strát vody priesakmi v rozvodných sieťach. Zavedieme dotačný program na zachytávanie a využívanie zrážkových a odpadových vôd v domácnostiach a na záhradách pre vlastníkov rodinných a bytových domov.

Na zvýšenie častosti a intenzity vĺn horúčav zareagujeme prísnejšou ochranou zelene. Doplníme zákon o ochrane prírody o kompenzačné opatrenia - právnické osoby plánujúce činnosť, ktorá trvalo poškodí alebo zníži rozlohu zelene, budú musieť urobiť opatrenia pre primerané vytvorenie novej zelene. Do roku 2024 zabezpečíme v mestách a obciach na Slovensku vysadenie najmenej 100-tisíc drevín, z toho najmenej 25-tisíc stromov. Zvýšime rozlohu zelene v sídlach, vytvoríme 50 ha zelene, parky a zeleň v uliciach, 50 ha zelene na strechách a fasádach budov. Zameriame sa na miesta, v ktorých žijú a pohybujú sa najzraniteľnejšie skupiny – starí ľudia, deti a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva.


A tak by som mohol pokračovať, na to tu žiaľ nemám priestor. Prečítať si ich môžete v našom programe Bod zlomu.

Martin Hojsík

Martin Hojsík

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Som poslancom Európskeho parlamentu a podpredsedom hnutia Progresívne Slovensko.Od roku 1993 sa venujem ochrane životného prostredia, zvierat a predovšetkým životov a zdravia ľudí. Celý život sa snažím byť hlasom tých, čo sa sami brániť nevedia, alebo nemôžu.V Európskom parlamente sa venujem boju proti klimatickej kríze, ochrane slovenskej a európskej prírody, boju proti nebezpečným chemikáliám, ale aj zelenej obnove ekonomiky, či právam a ochrane žien. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu